Rok 1936
CPO v Zohore podľa podania veliteľa Františka Kimličku.
Podľa zák.82 z r.1935 resp. vl.nar.199 Zb.z. a nar. bol 14.marca 1935 založený v obci Zohor "Miest. poradný sbor civil. protiletec. obrany v obci Zohor (CPO Zohor)."
Na ustavujúcej schôdzi boli navrhnutí a zvolení: predsedom CPO Karol Zettel starosta obce, miestopredsedom CPO PhMr. Jozef Lukasziewicz, tajomník CPO Imrich Puškár ved.notár, veliteľ CPO František Kimlička, predsed.org.odb. Alojz Zemaník farár, predsed.tech.odb. Karol Mifkovič učiteľ, velit.požiar.služby Pavel Šebo učiteľ, predsed.zdravot.odb. MUDr. Adolf Bayer, členovia výboru CPO: František Štepanék, Jozef Volnár, Valent Vlček, Jozef Závracký, Vendelín Matlovič, Jaroslav Šoltýs, Ľudovít Markovič.
Činnosť CPO obmedzila sa len na jednotlivcov. Zprvu to boli práce kancelárske a technické, neskôr prednášky a prakt.cvičenia. Po stránke teoret.prispeli: MUDr. Bayer, Imrich Puškár, František Kimlička. Dobre si vedie požiar.odb. pod velit. P.Šebu.
Do zdravot.služby boli zadelené väčšinou ženy a to tie, čo sú v zdravot. službe oboznámené. Vedúcim je MUDr. Bayer, námestkom Jozef Kovár, ktorý absolvoval voj. zdrav. kurz.
Dňa 1.júna konala sa posviacka zvonov, previedol ju osv. prelát apošt. protonotár Dr. Ľudovít Okaník, bratislavský farár. Súčasne bol aj zjazd slov. katolíckej mládeže.
Vo svetovej vojne zrekvirované zvony boli nahradené novými oceľovými zvonami, tieto však nezodpovedali a preto veriaci a jednotlivci zakúpili nové zvony. Veľký a stredný zvon bol zakúpený z milodarov veriacich, malý zvon zakúpil Ondrej Cabadaj s manželkou Alžbetou a umieráčik zakúpila Urbárska obec v Zohore.
Najväčší zvon váži 681 kg a sú na ňom obrazy sv.Cyrila a Methoda a sv.Margity. Ďalej nápis: "Svetová vojna ma usmrtila, štedrosť Zohorských ma vzkriesila v r.Pána 1936.", "Sv.Margareta oroduj za nás.", "Sv.Cyrile a Methode nedajte zahynúť nám ani potomkom naším."
Stredný zvon váži 338 kg s obrazmi sv.Alojza a sv.Terezky. Nápis: "Živých volám, mrtvých oplakávam, blesky rozháňam. Na česť a slávu Božiu venovali Zohorskí veriaci v r.Pána 1936.", "Sv.Alojz patróne mládeže oroduj za nás.", "Sv.Terezko oroduj za nás."
Malý zvon váži 197 kg s obrazmi sv.Ondreja a sv.Izidora. Nápis: "Na česť a slávu Božiu venovali Ondrej Cabadaj a jeho manželka Alžbeta rod. Mackovič v r.Pána 1936.", "Sv.Izidore patróne roľníkov oroduj za nás.", "Sv.Ondreju oroduj za nás."
Umieráčik váži 90 kg s obrazmi sv.Jozefa a sv.Michala Archanjela. Nápis: "Na česť a slávu Božiu venovala urbárska obec v Zohore v r.Pána 1936.", "Sv.Jozefe v hodine smrti buď pri nás.", "Sv.Michale oroduj za nás."
V Nemecku národnesocialistická strana Hitlerova zjednotila nemecký národ aj za cenu koncentračných táborov. Toto nezostalo bez účinkov na Nemcov ktorí žijú za hranicami Nemecka, predovšetkým v Rakúsku a v našej republike. Terorizujú pokojných občanov a kladú nesplniteľné požiadavky.
28.októbra zahynul tragickou smrťou Ján Valovič, 22-ročný mladík. V podnapilom stave si lahol s horiacou cigaretou do postele, ktorá sa od cigarety zapálila a nešťastník v nej zhorel.
1.novembra o 14.hod. prišiel do Bratislavy rumunský kráľ Karol II. a jeho syn korunný princ Michal s prezidentom Dr.Benešom a členmi našej i rumunskej vlády.
Podľa zák.82 z r.1935 resp. vl.nar.199 Zb.z. a nar. bol 14.marca 1935 založený v obci Zohor "Miest. poradný sbor civil. protiletec. obrany v obci Zohor (CPO Zohor)."
Na ustavujúcej schôdzi boli navrhnutí a zvolení: predsedom CPO Karol Zettel starosta obce, miestopredsedom CPO PhMr. Jozef Lukasziewicz, tajomník CPO Imrich Puškár ved.notár, veliteľ CPO František Kimlička, predsed.org.odb. Alojz Zemaník farár, predsed.tech.odb. Karol Mifkovič učiteľ, velit.požiar.služby Pavel Šebo učiteľ, predsed.zdravot.odb. MUDr. Adolf Bayer, členovia výboru CPO: František Štepanék, Jozef Volnár, Valent Vlček, Jozef Závracký, Vendelín Matlovič, Jaroslav Šoltýs, Ľudovít Markovič.
Činnosť CPO obmedzila sa len na jednotlivcov. Zprvu to boli práce kancelárske a technické, neskôr prednášky a prakt.cvičenia. Po stránke teoret.prispeli: MUDr. Bayer, Imrich Puškár, František Kimlička. Dobre si vedie požiar.odb. pod velit. P.Šebu.
Do zdravot.služby boli zadelené väčšinou ženy a to tie, čo sú v zdravot. službe oboznámené. Vedúcim je MUDr. Bayer, námestkom Jozef Kovár, ktorý absolvoval voj. zdrav. kurz.
Dňa 1.júna konala sa posviacka zvonov, previedol ju osv. prelát apošt. protonotár Dr. Ľudovít Okaník, bratislavský farár. Súčasne bol aj zjazd slov. katolíckej mládeže.
Vo svetovej vojne zrekvirované zvony boli nahradené novými oceľovými zvonami, tieto však nezodpovedali a preto veriaci a jednotlivci zakúpili nové zvony. Veľký a stredný zvon bol zakúpený z milodarov veriacich, malý zvon zakúpil Ondrej Cabadaj s manželkou Alžbetou a umieráčik zakúpila Urbárska obec v Zohore.
Najväčší zvon váži 681 kg a sú na ňom obrazy sv.Cyrila a Methoda a sv.Margity. Ďalej nápis: "Svetová vojna ma usmrtila, štedrosť Zohorských ma vzkriesila v r.Pána 1936.", "Sv.Margareta oroduj za nás.", "Sv.Cyrile a Methode nedajte zahynúť nám ani potomkom naším."
Stredný zvon váži 338 kg s obrazmi sv.Alojza a sv.Terezky. Nápis: "Živých volám, mrtvých oplakávam, blesky rozháňam. Na česť a slávu Božiu venovali Zohorskí veriaci v r.Pána 1936.", "Sv.Alojz patróne mládeže oroduj za nás.", "Sv.Terezko oroduj za nás."
Malý zvon váži 197 kg s obrazmi sv.Ondreja a sv.Izidora. Nápis: "Na česť a slávu Božiu venovali Ondrej Cabadaj a jeho manželka Alžbeta rod. Mackovič v r.Pána 1936.", "Sv.Izidore patróne roľníkov oroduj za nás.", "Sv.Ondreju oroduj za nás."
Umieráčik váži 90 kg s obrazmi sv.Jozefa a sv.Michala Archanjela. Nápis: "Na česť a slávu Božiu venovala urbárska obec v Zohore v r.Pána 1936.", "Sv.Jozefe v hodine smrti buď pri nás.", "Sv.Michale oroduj za nás."
V Nemecku národnesocialistická strana Hitlerova zjednotila nemecký národ aj za cenu koncentračných táborov. Toto nezostalo bez účinkov na Nemcov ktorí žijú za hranicami Nemecka, predovšetkým v Rakúsku a v našej republike. Terorizujú pokojných občanov a kladú nesplniteľné požiadavky.
28.októbra zahynul tragickou smrťou Ján Valovič, 22-ročný mladík. V podnapilom stave si lahol s horiacou cigaretou do postele, ktorá sa od cigarety zapálila a nešťastník v nej zhorel.
1.novembra o 14.hod. prišiel do Bratislavy rumunský kráľ Karol II. a jeho syn korunný princ Michal s prezidentom Dr.Benešom a členmi našej i rumunskej vlády.
Rok 1937
Tento rok možno považovať za najsmutnejší z rokov poprevratových. Hospodárska kríza nielen že neustúpila pohodlnejšiemu životu našich roľníkov, ale stálymi živelnými pohromami vystupňovala sa natoľko, že takto skúšaný ľud upadá do dlžôb a nie je v stave ani svojim povinnostiam voči štátu v takej miere zadosť učiniť, ako sa na dobrého vlastenca patrí. Naša obec nie menej ako trikrát bola na 50% zatopená vodou, čo malo za následok slabú úrodu obilia a hromadné hnitie iných roľníckych produktov. Nebolo dosť na tejto katastrofe a museli prísť ešte húsenice aby znivočili aj to málo, čo na poliach ostalo.
Uprostred týchto katastrof radostným dojmom pôsobilo vítanie p.prezidenta Dr.E.Beneša na stanici, keď tento dňa 21.apríla precestoval Zohorom do Bratislavy na svoju promóciu. Veľký počet ľudí v čele s ved.notárom a starostom obce, uprostred krojovaných spolkov, školskej mládeže a hudby, očakával zvláštny vlak, aby s radosťou a láskou dokázal svoju oddanosť k Čsl.republike a jej hlave.
28.augusta bola naša obec javiskom osláv 50.ročného trvania miest.sboru dobrovol.hasičov. Za svoje 50 ročné blahodárne účinkovanie bol hasičský sbor svojimi spoluobčanmi obdarený novou dvojkolesovou, motorovou striekačkou, ktorú dodala fa. V.Ig.Stratílek z Vysokého Mýta v cene Kčs 24.500. Striekačka bola posvätená pod protektorátom p.Vojtecha Voldána, zem.velit.hasičov, hlav.radcu Dr.Aug.Brychtu okres.náčel., veľadôst. p.prelátom Eug.Filkornom, za prítomnosti 300 unif. hasičov z okolia a všetkého miest. obyvateľstva. O zakúpenie tejto striekačky sa zaslúžil popri starostovi obce p.Imrich Puškár, ved.notár.
14.septembra sme sa stali sirotami vlasti. V tento deň, v skorých ranných hodinách naposledy vydýchol a vypustil svoju šlachetnú dušu náš prvý prezident, prezident Osloboditeľ Dr.T.G.Masaryk, aby naplnil každú vlastenecky cítiacu dušu hlbokým zármutkom. Masaryk bol našim Vykupiteľom, bol hlavným tvorcom Čsl.republiky, bol jej prvým prezidentom a našim vodcom. Ovocie jeho večného diela užívame my, začo sme mu a budeme povďační a slubujeme, že si prisvojujeme slová prezid. Dr.E.Beneša, keď hovoril "Prezidente Osloboditeľu, ostaneme verní Tvojmu odkazu." Naša obec smútočnou schôdzou obec.zastup. a verejnou panichydou uctila nezapomenuteľnú pamiatku veľkého syna národa, prezidenta Osloboditeľa.
17.septembra, po dlhom utrpení a po 10 ročnom blahodarnom účinkovaní zomrel Viliam Schwacho, miest. organista a správca učiteľ. Pochovaný bol za veľkej účasti svojich kolegov a občanov na miestnom cintoríne. Nebohého najväčšou zásluhou bolo spolupráca pri vybudovaní novej r.kat.ľud.školy.
Koncom septembra a začiatkom októbra vzbĺkli v Bratislave búrlivé demonštrácie pod heslom "Na Slovensku po slovensky". Organizovala ich akadem. mládež, ktorá takýmto spôsobom chcela donútiť profesorov bratisl. univerzity, aby na univerzite prednášali po slovensky.
V októbri bolo prikročené k stavbe cesty na úseku od kríža pri hradskej Stupava - Hochštetno po staré nádražie. Stavbu prevádza fa. Frant.Mašek z Bratislavy.
Uprostred týchto katastrof radostným dojmom pôsobilo vítanie p.prezidenta Dr.E.Beneša na stanici, keď tento dňa 21.apríla precestoval Zohorom do Bratislavy na svoju promóciu. Veľký počet ľudí v čele s ved.notárom a starostom obce, uprostred krojovaných spolkov, školskej mládeže a hudby, očakával zvláštny vlak, aby s radosťou a láskou dokázal svoju oddanosť k Čsl.republike a jej hlave.
28.augusta bola naša obec javiskom osláv 50.ročného trvania miest.sboru dobrovol.hasičov. Za svoje 50 ročné blahodárne účinkovanie bol hasičský sbor svojimi spoluobčanmi obdarený novou dvojkolesovou, motorovou striekačkou, ktorú dodala fa. V.Ig.Stratílek z Vysokého Mýta v cene Kčs 24.500. Striekačka bola posvätená pod protektorátom p.Vojtecha Voldána, zem.velit.hasičov, hlav.radcu Dr.Aug.Brychtu okres.náčel., veľadôst. p.prelátom Eug.Filkornom, za prítomnosti 300 unif. hasičov z okolia a všetkého miest. obyvateľstva. O zakúpenie tejto striekačky sa zaslúžil popri starostovi obce p.Imrich Puškár, ved.notár.
14.septembra sme sa stali sirotami vlasti. V tento deň, v skorých ranných hodinách naposledy vydýchol a vypustil svoju šlachetnú dušu náš prvý prezident, prezident Osloboditeľ Dr.T.G.Masaryk, aby naplnil každú vlastenecky cítiacu dušu hlbokým zármutkom. Masaryk bol našim Vykupiteľom, bol hlavným tvorcom Čsl.republiky, bol jej prvým prezidentom a našim vodcom. Ovocie jeho večného diela užívame my, začo sme mu a budeme povďační a slubujeme, že si prisvojujeme slová prezid. Dr.E.Beneša, keď hovoril "Prezidente Osloboditeľu, ostaneme verní Tvojmu odkazu." Naša obec smútočnou schôdzou obec.zastup. a verejnou panichydou uctila nezapomenuteľnú pamiatku veľkého syna národa, prezidenta Osloboditeľa.
17.septembra, po dlhom utrpení a po 10 ročnom blahodarnom účinkovaní zomrel Viliam Schwacho, miest. organista a správca učiteľ. Pochovaný bol za veľkej účasti svojich kolegov a občanov na miestnom cintoríne. Nebohého najväčšou zásluhou bolo spolupráca pri vybudovaní novej r.kat.ľud.školy.
Koncom septembra a začiatkom októbra vzbĺkli v Bratislave búrlivé demonštrácie pod heslom "Na Slovensku po slovensky". Organizovala ich akadem. mládež, ktorá takýmto spôsobom chcela donútiť profesorov bratisl. univerzity, aby na univerzite prednášali po slovensky.
V októbri bolo prikročené k stavbe cesty na úseku od kríža pri hradskej Stupava - Hochštetno po staré nádražie. Stavbu prevádza fa. Frant.Mašek z Bratislavy.
Rok 1938
Rok 1938 bol plný vzrušujúcich udalostí, ktoré celú civilizovanú Európu držali v napätí, ktoré pramenili v zásadách a spôsobe života národnostných menšín.
Republika sa chystala osláviť dvadsiate výročie svojho vzniku. Vývin udalostí v bezprostrednom susedstve Republiky dostal však taký smer a taký spád, že miesto osláv musela sa chystať na obranu svojej celistvosti.
20.februára sa Hitler vyslovil, že Nemcov čo žijú za hranicami privedie do spoločného nemeckého štátu. Dňa 12.marca nemecké vojsko vkročilo do Rakúska a bez jediného výstrelu opanovalo celý štát.
Pripojením Rakúska k Nemecku nezostalo bez vplyvu na vývin pomerov u nás. Sudetonemecká strana vedená Konrádom Henleinom dňa 25.apríla na svojom karlovarskom sjazde formulovala osem bodov svojich požiadaviek - ktoré ohrozovali celistvosť republiky a preto vláda nariadila 21.mája čiastočnú mobilizáciu branných síl.
V takejto búrlivej dobe konali sa v júni voľby do obcí a tu sa ukázalo, že protivládne strany, predovšetkým Sudetonemecká strana a Hlinkova slov. ľud. strana, všade vzrástli.
Dňa 12.júna bola voľba do obec.zastupiteľstva. Podaných bolo 8 kandidátok, odovzdaných hlasov 1657 a to:
Republika sa chystala osláviť dvadsiate výročie svojho vzniku. Vývin udalostí v bezprostrednom susedstve Republiky dostal však taký smer a taký spád, že miesto osláv musela sa chystať na obranu svojej celistvosti.
20.februára sa Hitler vyslovil, že Nemcov čo žijú za hranicami privedie do spoločného nemeckého štátu. Dňa 12.marca nemecké vojsko vkročilo do Rakúska a bez jediného výstrelu opanovalo celý štát.
Pripojením Rakúska k Nemecku nezostalo bez vplyvu na vývin pomerov u nás. Sudetonemecká strana vedená Konrádom Henleinom dňa 25.apríla na svojom karlovarskom sjazde formulovala osem bodov svojich požiadaviek - ktoré ohrozovali celistvosť republiky a preto vláda nariadila 21.mája čiastočnú mobilizáciu branných síl.
V takejto búrlivej dobe konali sa v júni voľby do obcí a tu sa ukázalo, že protivládne strany, predovšetkým Sudetonemecká strana a Hlinkova slov. ľud. strana, všade vzrástli.
Dňa 12.júna bola voľba do obec.zastupiteľstva. Podaných bolo 8 kandidátok, odovzdaných hlasov 1657 a to:
| hlasov |
mandátov |
||
| Hlinkova slov. ľud. strana |
593 | 11 | |
| Nepolit. obč. blok | 202 | 4 | |
| Čs. živn. obch. strana | 47 | 0 | |
| Slov. kresť. soc. strana | 56 | 1 | |
| Slov. jedn. mlad. roľník. | 95 | 2 | |
| Republik. strana | 252 | 5 | |
| Čs. strana nár. soc. | 42 | 0 | |
| Čs. strana soc. dem. | 370 | 7 |
Starostom bol zvolený Alojz Zemaník r.kat. farár za nepolit. obč. blok, I.miestostarostom Jozef Volnár železničiar za čs. soc. dem. a II.miestostarostom Matej Havránek roľník za HSĽS.
Za takých okolností usporiadala HSĽS 5.júna v Bratislave manifestáciu 20. výroč. Pittsburghskej dohody a politickým prejavom dala vláde na vedomie, že neochvejne trvá na svojich požiadavkách autonómie a svojich práv sa nevzdá.
Na tento prejav odpovedala vláda hneď na druhý deň a na tom istom mieste usporiadala novú manifestáciu, na ktorej pokrokové strany manifestovali za československú jednotu a demonštrovali proti autonómii Slovenska.
Toto opatrenie vlády však nevedelo už zabrániť tomu, aby sa udalosti ešte rýchlejším tempom nehromadili. Požiadavky Nemecka teraz už zo dňa na deň rástli. Pojednávanie so sudetonemcami zaviazlo - ani sprostredkovanie lorda Runcimana neviedlo k cieľu a pomer medzi ČSR a Nemeckom sa zo dňa na deň priostroval.
Medzi vzrušujúce udalosti slov. národa sa radí a bôľne dotýka smrť vodcu národa. 16.augusta na ružomberskom chráme o 23.hod. zaznel hlas zvona, ktorý oznámil, že šlachetné srdce A.Hlinku dotĺklo. Po 74 boja plných rokov vypustil svoju šlachetnú dušu, aby odteraz výlučne len Bohu slúžila a zanechal nám svoje, bojom a prácou vysilené telo, ktoré vo svojom novom príbytku nám bude v každej dobe Mekkou v ďalšom našom národnom živote. Boj ktorý začal a viedol k víťazstvu ale sa ho nedočkal, zapísal sa zlatými písmenami do dejín slovenského národa. 7 členov miestnej HSĽS zo Zohoru bralo účasť na pohrebe.
12.septembra žiadal Hitler čsl. vládu, aby konečne rozriešila otázku sudetských Nemcov, lebo v opačnom prípade rozrieši túto otázku Nemecko samo. Anglický premier Chamberlain osobnou návštevou 15.septembra u Hitlera sa pokúsil odvrátiť nebezpečenstvo hroziacej vojny. Po tejto návšteve, anglická a francúzska vláda poradila vláde ČSR, aby pohraničné kraje obývané Nemcami odstúpila nemeckej ríši - vláda tento návrh 21.septembra prijala. Toto rozhodnutie privodilo 22.septembra pád Hodžovej vlády a nastúpila vláda generála Syroveho.
Vláda ČSR vyhlasuje 23.septembra v nočných hodinách všeobecnú mobilizáciu, má to byť iskra budúcej vojny ?!
Vzhľad našej obce v túto dobu predstavuje obraz válečného územia. Vojnopovinní občania do 40 rokov sú vo zbrani. V chotári kopú sa zákopy a obsadzujú sa vojskom, stavajú sa drôtené prekážky. Rodiny zámožnejších občanov sťahujú sa do bezpečnejších miest republiky.
Vedúci činitelia spojeneckých štátov ČSR, aby zabránili chystajúcej sa svetovej katastrofe, opustiac a obetujúc nás zišli sa 29.septembra v Mníchove a po dohode Hitlera s premiermi Anglicka, Francúzska a Itálie vyniesli rozsudok nad neporazenou našou vlasťou, podľa ktorého strácame územia obývané Nemcami v prospech Nemecka. Okupovanie týchto území rišským vojskom má byť do 15.októbra prevedené.
5.októbra vzdal sa svojho úradu prezident Dr.E.Beneš.
Slovenský národ vidí, že doba konečného víťazstva nadišla. Vodcovia národa 6.októbra schádzajú sa do Žiliny, aby slávnostne vyhlásili Slovensko za autonómny štát v rámci ČSR. Slovák stáva sa pánom svojej otčiny, ktorej budúce správanie zveruje svojim osvedčeným vodcom. Radosť národa nad konečným víťazstvom sa prejavuje dňa 20.novembra, kedy už zjednotený vysoko nesie Hlinkovu zástavu.
2.novembra radosť národa sa mení na bôľ a žalosť, lebo viedenskou konferenciou tie isté veľmici trhajú zo slovenského tela územia v prospech Maďarska. Od 4. do 10.novembra obsadzujú Maďari im pririeknuté územia s mestami Košice, Levice, Lučenec, Komárno, Nové Zámky atď. Viedenská arbitráž chcejúc riešiť menšinový problém, páchala nové krivdy na Slovenskom národe, lebo len tak sa mohlo stať, že zabrali čisto slovenské územia ako Slov.Meder, Šurany, Komjatice a rad iných mestečiek a dedín. Slovenská menšina v Maďarsku vzrástla tak na 600.000 duší.
Slov. vláda na čele s Dr. J.Tisom vehementne sa púšťa do práce v budovaní nového Slovenska. Odstraňujú sa ľudia starého režimu. Vypovedaný je boj proti židovskému kapitálu, komunizmu a proti slobodomurárskym ložam, v ktorých sa tento sústreďoval.
Dezorientované pokrokové strany vyzývajú svoje členstvo k zjednoteniu, čo sa aj stalo, okrem Komunistickej strany, ktorá po rozpustení a zákazu, prešla do ilegality.
18.decembra volí si zjednotený národ svojich poslancov do I. slov. snemu. Naša obec z 1702 odovzdaných platných hlasov volilo 100% áno, t.j. jednohlasne vyslovilo dôveru svojim vodcom. Po rozpustení obec. zastup. bol za vlád. komisára vymenovaný Alojz Zemaník r.kat.farár.
31.decembra bolo prevedené sčítanie ľudu. Zohor má 3042 obyvateľov z toho: národnosti slovenskej 2855, českej 88, maďarskej 6, nemeckej 4 a cigánskej 88.
V tomto roku dohotovila sa cesta od hradskej Stupava - Hochštetno po vicinálku Zohor - Lozorno. Túto cestu projektoval a staval Joz. Mašek, staviteľ z Bratislavy, z kameňa dodaného Frant. Vávrom zo Stupavy. Celkový náklad tejto stavby bol 535.000 Kčs.
