Dňa 7.mája 1963 na školení pokročilých obecných kronikárov bolo nám vedúcim kronikárom ONV. Dr. Pavelekom vyčítané, že kroniky v súčasnej dobe vedieme dobre avšak nestaráme sa o nijaké autentické historické události, záznamy, správy o obci. Záznamy dávnych udalostí opierajú sa väčšinou len na rozprávaní starých občanov a kronikári toto akceptujú aniž by išli do hĺbky. Bolo na nás apelované ba priam nariadené, aby sme pátrali, hľadali a si zadovážili výpisy z archívov, ktoré majú zaručene pravdivé originály spisov uložené.
Priznávam, naša obec má v kronike ozaj skúpe údaje z dávnych čias a keďže aj ja osobne sa zaujímam o dejiny obce, vypravil som sa na pátračku. Navštívil som postupne Štátny archív v Bratislave, Štátny Slovenský ústredný archív v Bratislave a archív ONV Bratislava - vidiek v Pezinku. V posledne menovanom archíve nie je nič pozoruhodného uložené, sú to väčšinou žiadosti, licencie, daňové výpisy atď. od r.1922 a od toho času máme dôležité a významné udalosti v kronike zaznamenané. Bohatý materiál som našiel v Štátnom archíve v Bratislave ďalej označené skratkou"Št.A" za čo vďačím archivárovi s. Klačkovi a čiastočne aj v Štátnom Slovenskom ústrednom archíve v Bratislave ďalej označené skratkou "Št.S.Ú.A." za čo vďačím vedúcemu archivárovi s.Sedlákovi. Pre obsiahlosť materiálu nebolo možné všetky doklady opísať, snažil som sa ale to najpodstatnejšie a najhlavnejšie zachytiť a toto uvádzam chronologicky za sebou. Čo sa týka železnice, doplňujem podľa môjho súkromného archívu.
Historické údaje vyhľadané kronikárom Vissváderom Ferdinandom v roku 1962 v archívoch
Rok 1553 je zachovaný daňový súpis. Podľa toho bol Zohor osadou podliehajúc obci Borostyánkeö (Borinka) a zemepánom bol gróf Serédy.
V Zohore bolo 34 usadlostí, z toho boli:
1 usadlosť rychtára,
3 usadlosti sedliacke,
2 usadlosti znovuosídlené,
2 usadlosti Porta (nedalo sa zistiť, čo to je),
2 usadlosti Pastor
zbytok usadlosti nevolníci
(Št.A.fascik.A-X)
20.októbra 1592 bol zostavený p.Casparim Richter v Stupave Urbár vzťahujúci sa na obce Mást, Paithenstein (Pajštún), Zohor, Hochštett, Lozorno, Laab, Bysztercza, Gajar a Kiss Levár.
(Št.S.U.A. Urbarici & conscriptiones tacis et Domini Stomffa, Fasciculus II)
17.decembra 1604 bol stanovený statút obcí poddaných zemepánovi grófovi Pálffy a sú to: Mást, Bystrica, Paithenstein, Lozorno, Zohor, Láb, Malé Leváre, Hochštettno a Gajare.
(Št.S.U.A. č. 11-A-VI tab.1)
27.februára 1768 - uložený zaujímavý spis o majetku obce a jeho rozloženie Napríklad sa spomína, že Lozorňania si už pred 30. rokmi privlastnili lúky v chotári "V Besu", kde obec mohla mať pasienok.
Zmienka je tiež, že Morava ničí svojimi povodňami role a lúky.
Ďalej sa spomína odovzdávka desiatku.
Podpísaní sú predstavení obce a to:
Andreas Antalík
Martinus Libor
Joannes Ščepanek
Porgius Martinkovich
Josephus Urbanich
Joannes Miffkovich
Thomas Švaidlenka
Franciscus Havran
Porgius Sčasny
Martinus Jurkovich
Michaelis Hradecky
(Št.A. A-X-475)
22.apríla 1752 došlo v Stupave k revízii latifundií v obciach Bystrica, Mást, Lozorno, Láb, Zohor, Hochštettno a Marchegg.
(Št.S.Ú.A. č.14 tab.1)
14.apríla 1768 vstúpil v platnosť "Urbar". To je urbárske právo obce Zohor. Zachovalý originál Hačený švabachom má 17 stránok. Pre obsiahlosť materiálu nebolo možné tento celý opísať, opísal som tie najhlavnejšie body a prípadné zaujímavosti sú pri každom bode doplnené.
U r b a r
osady Zohor která
Gruntownemu Panowy Groff Pálffy Leopoldowy prinalezcy.
Prwny Punkt.
Cso se skrze geden poddansky, neb sedlacky Dom ma rozumeti.
(4 podčlánky)
Druhy Punkt.
O duchodkoch a Uzcytkoch, ktere Poddanym prisluchagu.
(8 podčlánkov)
Poddaný mohol od Sv.Michala až do Vianoc svoje vlastné víno pod Viechou šenkovať. Keď vyklčoval grunty na nové polia mohol ich užívať a ak by ich chcel pán Gruntu odňať, musí náklady vyklčovania uhradiť.
Trety Punkt.
o Robotach a ginych Sluzcbach Poddanskych.
(18 podčlánkov)
Každý poddaný od jedného sedliackeho domu povinný je svojmu grunt. pánovi 1 deň v týždni od východu do západu slnka odrobiť.
Cztwrty Punkt.
o Csynsech, Danich a ginych Poddanskych podluzcnostech.
(8 podčlánkov)
Večných poddaných bolo 136, ktorí vlastnili 46 6/8 prešporských meríc jak lúk tak rolí. Platili ročne dane vo forme peňažnej, drevo na oheň, priadzu, topené maslo, kopúny, kurence, vajcia. Okrem toho museli vykonávať robotu na panskom s lichvou a ručnú robotu. Potom boli takzv. hofferi, ktorí vlastnili domy, bolo ich 17, odrábali si ručnou robotou 18 dní do roka a platili ešte peňažnú daň. Hofferi nemajetní v počte 59 boli povinní odrobiť si na panskom 12 dní do roka. Najviac si musel odrobiť Martinkovics Juro a to 104 dní a najmenej Csabaday Juro 13 dní ručnej roboty a s lichvou 52 resp. 6 1/2 dňa.
Paty Punkt.
O Devatku a hornim tak recsenem Prawe.
(7 podčlánkov)
Od všetkých zemských úžitkoch, baránkov, kozlenec a včiel musel odovzdať deviatok in natúra. Ak by sa mu nedostávalo musí zaplatiť za baránka 4, kozla 3 a za klát včiel 6 krajcarov.
Ssesty Punkt.
O Panskych Prawech a cso podle nich Panstwu prinalezci.
(6 podčlánkov)
Každý poddaný, hoffer atď. ktorí majú svoje domy, sú povinní svojmu grunt. pánovi platiť každoročne 1 zlatý csyns v dvoch termínoch. Ďalej kto má celý dvôr alebo grunt, musí každoročne odovzdávať 2 kurence, 2 kapúny, 12 vajec a 1 holdu topeného masla.
Sedmy Punkt.
O wsseckich zakazanich a na pozatim k Warowany bity magiczich zlich Ucsinkuw a Mysta nemagicich Zwiklosty.
(19 podčlánkov)
Osmi Punkt.
O Wistupkoch Poddanich zakazanich a skrzewa takowe ustanowenem Trestany.
(18 podčlánkov)
Ak sedliak alebo poddaný telom zhrešil a inak ani s prácou do 3 dní namiesto pokuty by sa nepolepšil, tak potom sa ustáli telesný trest a to u chlapa až 24 rán palicou, u žien až 24 rán korbáčom. Ak však postihnutá osoba je sošlého tela, staroba, slabosť, dá sa na tri dni do žalára pri chlebe a vode.
Dewaty Punkt.
O tech wecach ktere k wnytrnymu Poradku a Narizeni prinalezcegu.
(8 podčlánkov)
Na richtársky úrad mohla obec navrhnúť 3 adeptov a Panstvo si z týchto jedného vymenuje. Naproti tomu notariusa a prísažných si obec sama vymenuje bez zásahu grunt. pána.
Toto právo bolo podpísané a pečaťou opatrené Grófom Pálffym z jednej strany a z druhej strany Urbármi Zohora v Stupave dňa 14.apríla 1768.
(Št.A. č 3927/57 Passe Z 223 Nr.30)
30.mája 1856 žiadal Gróf Ferdinand Leopold Pálffy Daun von Erdöd o komasáciu pozemkov v Zohore. "Plná moc" na zastupovaní pri komas. akte bola udelená pre Andreasa Bednaricsa, advokáta v Prešporku.
Predstavenstvo obce:
Gabriel Ščasný rychtár,
Jozef Vachálek, Stefan Havlík, Michal Ribár, Ján Martinkovič, Martin Zálesňák, Ján Mifkovič.
Pečiatka: Gemeinde Zohor
(Št.A. fasc.Z)
15.septembra 1863 - Zaujímavý spis o nadobudnutí majetku obce Zohor.
Pokonávací spis medzi jeho exelenciou pánom Leopoldom Seredi Grófom Pálfffy Daun z Erdödu, dedičným pánom na Červenom Kameni, dedič grófom Pressporským a dedič hlav. Išpánom slávne stolice Pressporskej a medzi richtárom a predstaveným obyvatelu a majetniku obci Zohor dotýkajic comasacie, rozlučeni lesnej prislušnosti a pasynky jako aj regulacie zo stránky bývalého pánstva žádaných dneskagší den sa následujice uzavrelo:
1.) Jeho exelencia više menovaný Pán Gróf jakžto bívali Gruntovni Pán odovzdá Zohorskym urbarialním sesionalistom a domkárom ktorí vespolek 64 6/8 celej sesie učiná na vikončovaní jejich lesních užitku z lesu vedla chotára Zohorskeho ležiaciho tak rečeneho "Mokry lesz" podla súdu predloženého plánu jeden a tricat honu, krom teho ten isty v Zohorskem chotari ležici "Szuchy lesz" menovaný lesz na vecsnost do užitku a vlastnictvi Sesionalistu a domkaru Zohorskych, tak abi ostatna častka "Szucheho lesza" ktorá totiž obrostnutá není a aj dosavad jako čisty pasinek sa užíva, vedla punktu druheho sa za pasinek držat má. Krom tich včil menovanych častek leszu odevzdava sa tim istym sessionalistom a domkarom všecko drevo ktere sa na lesznich Parcellach "Mezi olšim" "U Frikavu" "Barani vršek" "U Chelbavu" (na chotari) "Brezi pri Chelbaru" "Brezi až pod Mlyn" a "Vysada" nachaza s tim poznamenanim, že začinajice od 1.februara 1864 to je buducne z jednej Strany občane v Pánskych Leszach ani palivo ani na staveni drevo vicej obsahnut, ani pást a jednim slovom nijake užitky mat nebudu - z druhej Strany ale tež od roku 1864 povinost urbalialske vozeni a rubani dreva konečne prestane.
2.) Ze společneho pasinku kteri vedla Grundbuchu vespolek 1071 hony 20 sahu obsahá, odovzdava slávne Pánstvo tim istim sesionalistom a domkarom ktora ag Notara a Rectora sem rátajice 65 6/8 celej sessie učina na jednu každu celu sessiu urbarsku 8 honu vespolok tehdy 526 hony po 1200 sáhu ratajice do večitej vlastnosti a užitku obci Urbarialskej se odezdáva.
3.) Pobočne Grunty ktere obivateli podpisali a v Pressporku protokollne sa vijavili ti isti držitele za 9 roku od 1.Januara 1864 v polročnich ratach do kasi pánskej uplne vyplatit a na Rešti 5% interesz splacat budú - na proti tomu všecki dánky ktere sa od tichto Gruntu doszavad davali od 1.Januara 1864 ratajice na večnost prestavat a tito pobočne Grunty jakožto večita vlastnost držitelom odevzdane budú.
4.) Občane z jejich strany do noveho roku 1864 oznámit majú: čili že svojej stránky komasaciu svojich Gruntu žadaju aneb ne. Na všecki spusob maju ti isti občane u pánskeho inžiníra do tého isteho času oznamit ten Plán: podla kterého mezi sebou celý chotar aneb len od Pánstvi zanechané Grunty rozdelit žádajú - ponevadž kedbi to oznamit zameškali, Pánski inžinír by tito Grunty vedla svojej najlepšej vedomosti a uznani rozdelit mosel.
5.) Z Intereszu Remanentialskych summy vedla cis.kr.patentu od 1.Mája 1848 bežat majicich Jeho Exellencia polovic odpuštajú.
Ponevadž Pánske Praedium "Kukla" kteri občane včil v arende drža a na kterem 7476 zl. csinzc jakožto Cautia u Pánstva leža sa do Pánskej tabule zaratat bude a tak arenda od 1.Oktobra 1864 prestávat ma preto sa dokonalo: aby sa ti vyše vyložene 7476 zl. csinzc aneb 7849 zl. 80kr. Rak. S. z tej sumi kteru Urbalialisti na Remanenciu platit maju sa zaratali.
6.) Ti všetci stavaní ktere v Majiri Kukla sa nachadzaju odevzda Jeho Exellencia obci Zohor na ten spusob aby sa všecek material techto staveni na školu Zohorsku obratil.
7.) Obec Zohorska bere na sebe povinost inkasjacii tech summ ktere jednotlivi jak na Remanentii tak aj za pobočne Grunty platit maju, dobre stojice za vyplneni tichto povinosti s obecnim majetkom. Obec ale prosi aby výtah povinosti tich každoročne sa v pánskem kancelarii spravil a ku inkasatii jeden pánsky officir dvakrat každoročne do osady vyslal. Rozdeleni chotara v umyslu tohoto pratelskeho dokonavanja bude sa v jaru buduceho roku vykonat a v behu toho isteho roku 1864 sa k autentizacii predložit.
Stalo sa ve Stupave dňa 15.Septembra 1863.
Grof Pálffy Daun Nándor Lipót m.p.
Kostka Samuel rychtar obce Zohor a 221 podpisov občanov.
(Št.A. č. A-X/223 - 66)
V tento istý deň bol taktiež Pokonávací spis ohladne rozdelení lesov. Zachovaná je len poznámka na predchádzajúcim Pokonávacom spise.
27.októbra 1891 Uhorsko nemalo nijaký záujem, aby sa prehlbovali styky medzi Slovenskom a Moravou no jednako už r.1860 medzi doplňovacími projektovanými železničnými trasami sa okrem iných nachádza trasa západoslovenskej transverzály z Devín. Novej Vsi na Zohor, Malacky, Veľké Leváre, Kúty na Břeclav. Projekt sa uskutočnil až r.1891 a verejná železničná doprava Devínska Nová Ves - Kúty - Skalica bola zahájená 27.X.1891 a týmto dňom sa obec začlenila do svetovej dopravy.
15.novembra 1911 týmto dňom sa stáva Zohor dôležitou železničnou križovatkou, v tento deň bola zahájená verejná železničná doprava Zohor - Záhorská Ves.
9.decembra 1911 zahájená verejná železničná doprava Zohor - Plavecký Sv. Mikuláš budovaná ako spojka medzi Jablonicou a Zohorom.
(Z vlastnej zbierky dejiny železníc)
Zohorská rím. kat. fara bola založená r.1397 ako to spomínajú všetky kanonické vizitácie - najstaršia z nich vykonaná r.1702 biskupom Otom. Od r.1562 do dnešného dňa vystriedalo sa 33 dušpastierov. R.1562 stal sa zohorským farárom kňaz Ján po ktorom r.1634 prišiel Gašpar Jesenský - Jessenius absolvent Pázmanea, ktorý žil veľmi prísnym životom. Bol hudobne vzdelaný a osobitnú starostlivosť venoval kostolnému spevu. Po ňom r.1647 prišiel na zohorskú faru kňaz Peter a po tomto, až do dnešného dňa na zohorskú faru následovali tito farári:
V Zohore bolo 34 usadlostí, z toho boli:
1 usadlosť rychtára,
3 usadlosti sedliacke,
2 usadlosti znovuosídlené,
2 usadlosti Porta (nedalo sa zistiť, čo to je),
2 usadlosti Pastor
zbytok usadlosti nevolníci
(Št.A.fascik.A-X)
20.októbra 1592 bol zostavený p.Casparim Richter v Stupave Urbár vzťahujúci sa na obce Mást, Paithenstein (Pajštún), Zohor, Hochštett, Lozorno, Laab, Bysztercza, Gajar a Kiss Levár.
(Št.S.U.A. Urbarici & conscriptiones tacis et Domini Stomffa, Fasciculus II)
17.decembra 1604 bol stanovený statút obcí poddaných zemepánovi grófovi Pálffy a sú to: Mást, Bystrica, Paithenstein, Lozorno, Zohor, Láb, Malé Leváre, Hochštettno a Gajare.
(Št.S.U.A. č. 11-A-VI tab.1)
27.februára 1768 - uložený zaujímavý spis o majetku obce a jeho rozloženie Napríklad sa spomína, že Lozorňania si už pred 30. rokmi privlastnili lúky v chotári "V Besu", kde obec mohla mať pasienok.
Zmienka je tiež, že Morava ničí svojimi povodňami role a lúky.
Ďalej sa spomína odovzdávka desiatku.
Podpísaní sú predstavení obce a to:
Andreas Antalík
Martinus Libor
Joannes Ščepanek
Porgius Martinkovich
Josephus Urbanich
Joannes Miffkovich
Thomas Švaidlenka
Franciscus Havran
Porgius Sčasny
Martinus Jurkovich
Michaelis Hradecky
(Št.A. A-X-475)
22.apríla 1752 došlo v Stupave k revízii latifundií v obciach Bystrica, Mást, Lozorno, Láb, Zohor, Hochštettno a Marchegg.
(Št.S.Ú.A. č.14 tab.1)
14.apríla 1768 vstúpil v platnosť "Urbar". To je urbárske právo obce Zohor. Zachovalý originál Hačený švabachom má 17 stránok. Pre obsiahlosť materiálu nebolo možné tento celý opísať, opísal som tie najhlavnejšie body a prípadné zaujímavosti sú pri každom bode doplnené.
U r b a r
osady Zohor která
Gruntownemu Panowy Groff Pálffy Leopoldowy prinalezcy.
Prwny Punkt.
Cso se skrze geden poddansky, neb sedlacky Dom ma rozumeti.
(4 podčlánky)
Druhy Punkt.
O duchodkoch a Uzcytkoch, ktere Poddanym prisluchagu.
(8 podčlánkov)
Poddaný mohol od Sv.Michala až do Vianoc svoje vlastné víno pod Viechou šenkovať. Keď vyklčoval grunty na nové polia mohol ich užívať a ak by ich chcel pán Gruntu odňať, musí náklady vyklčovania uhradiť.
Trety Punkt.
o Robotach a ginych Sluzcbach Poddanskych.
(18 podčlánkov)
Každý poddaný od jedného sedliackeho domu povinný je svojmu grunt. pánovi 1 deň v týždni od východu do západu slnka odrobiť.
Cztwrty Punkt.
o Csynsech, Danich a ginych Poddanskych podluzcnostech.
(8 podčlánkov)
Večných poddaných bolo 136, ktorí vlastnili 46 6/8 prešporských meríc jak lúk tak rolí. Platili ročne dane vo forme peňažnej, drevo na oheň, priadzu, topené maslo, kopúny, kurence, vajcia. Okrem toho museli vykonávať robotu na panskom s lichvou a ručnú robotu. Potom boli takzv. hofferi, ktorí vlastnili domy, bolo ich 17, odrábali si ručnou robotou 18 dní do roka a platili ešte peňažnú daň. Hofferi nemajetní v počte 59 boli povinní odrobiť si na panskom 12 dní do roka. Najviac si musel odrobiť Martinkovics Juro a to 104 dní a najmenej Csabaday Juro 13 dní ručnej roboty a s lichvou 52 resp. 6 1/2 dňa.
Paty Punkt.
O Devatku a hornim tak recsenem Prawe.
(7 podčlánkov)
Od všetkých zemských úžitkoch, baránkov, kozlenec a včiel musel odovzdať deviatok in natúra. Ak by sa mu nedostávalo musí zaplatiť za baránka 4, kozla 3 a za klát včiel 6 krajcarov.
Ssesty Punkt.
O Panskych Prawech a cso podle nich Panstwu prinalezci.
(6 podčlánkov)
Každý poddaný, hoffer atď. ktorí majú svoje domy, sú povinní svojmu grunt. pánovi platiť každoročne 1 zlatý csyns v dvoch termínoch. Ďalej kto má celý dvôr alebo grunt, musí každoročne odovzdávať 2 kurence, 2 kapúny, 12 vajec a 1 holdu topeného masla.
Sedmy Punkt.
O wsseckich zakazanich a na pozatim k Warowany bity magiczich zlich Ucsinkuw a Mysta nemagicich Zwiklosty.
(19 podčlánkov)
Osmi Punkt.
O Wistupkoch Poddanich zakazanich a skrzewa takowe ustanowenem Trestany.
(18 podčlánkov)
Ak sedliak alebo poddaný telom zhrešil a inak ani s prácou do 3 dní namiesto pokuty by sa nepolepšil, tak potom sa ustáli telesný trest a to u chlapa až 24 rán palicou, u žien až 24 rán korbáčom. Ak však postihnutá osoba je sošlého tela, staroba, slabosť, dá sa na tri dni do žalára pri chlebe a vode.
Dewaty Punkt.
O tech wecach ktere k wnytrnymu Poradku a Narizeni prinalezcegu.
(8 podčlánkov)
Na richtársky úrad mohla obec navrhnúť 3 adeptov a Panstvo si z týchto jedného vymenuje. Naproti tomu notariusa a prísažných si obec sama vymenuje bez zásahu grunt. pána.
Toto právo bolo podpísané a pečaťou opatrené Grófom Pálffym z jednej strany a z druhej strany Urbármi Zohora v Stupave dňa 14.apríla 1768.
(Št.A. č 3927/57 Passe Z 223 Nr.30)
30.mája 1856 žiadal Gróf Ferdinand Leopold Pálffy Daun von Erdöd o komasáciu pozemkov v Zohore. "Plná moc" na zastupovaní pri komas. akte bola udelená pre Andreasa Bednaricsa, advokáta v Prešporku.
Predstavenstvo obce:
Gabriel Ščasný rychtár,
Jozef Vachálek, Stefan Havlík, Michal Ribár, Ján Martinkovič, Martin Zálesňák, Ján Mifkovič.
Pečiatka: Gemeinde Zohor
(Št.A. fasc.Z)
15.septembra 1863 - Zaujímavý spis o nadobudnutí majetku obce Zohor.
Pokonávací spis medzi jeho exelenciou pánom Leopoldom Seredi Grófom Pálfffy Daun z Erdödu, dedičným pánom na Červenom Kameni, dedič grófom Pressporským a dedič hlav. Išpánom slávne stolice Pressporskej a medzi richtárom a predstaveným obyvatelu a majetniku obci Zohor dotýkajic comasacie, rozlučeni lesnej prislušnosti a pasynky jako aj regulacie zo stránky bývalého pánstva žádaných dneskagší den sa následujice uzavrelo:
1.) Jeho exelencia više menovaný Pán Gróf jakžto bívali Gruntovni Pán odovzdá Zohorskym urbarialním sesionalistom a domkárom ktorí vespolek 64 6/8 celej sesie učiná na vikončovaní jejich lesních užitku z lesu vedla chotára Zohorskeho ležiaciho tak rečeneho "Mokry lesz" podla súdu predloženého plánu jeden a tricat honu, krom teho ten isty v Zohorskem chotari ležici "Szuchy lesz" menovaný lesz na vecsnost do užitku a vlastnictvi Sesionalistu a domkaru Zohorskych, tak abi ostatna častka "Szucheho lesza" ktorá totiž obrostnutá není a aj dosavad jako čisty pasinek sa užíva, vedla punktu druheho sa za pasinek držat má. Krom tich včil menovanych častek leszu odevzdava sa tim istym sessionalistom a domkarom všecko drevo ktere sa na lesznich Parcellach "Mezi olšim" "U Frikavu" "Barani vršek" "U Chelbavu" (na chotari) "Brezi pri Chelbaru" "Brezi až pod Mlyn" a "Vysada" nachaza s tim poznamenanim, že začinajice od 1.februara 1864 to je buducne z jednej Strany občane v Pánskych Leszach ani palivo ani na staveni drevo vicej obsahnut, ani pást a jednim slovom nijake užitky mat nebudu - z druhej Strany ale tež od roku 1864 povinost urbalialske vozeni a rubani dreva konečne prestane.
2.) Ze společneho pasinku kteri vedla Grundbuchu vespolek 1071 hony 20 sahu obsahá, odovzdava slávne Pánstvo tim istim sesionalistom a domkarom ktora ag Notara a Rectora sem rátajice 65 6/8 celej sessie učina na jednu každu celu sessiu urbarsku 8 honu vespolok tehdy 526 hony po 1200 sáhu ratajice do večitej vlastnosti a užitku obci Urbarialskej se odezdáva.
3.) Pobočne Grunty ktere obivateli podpisali a v Pressporku protokollne sa vijavili ti isti držitele za 9 roku od 1.Januara 1864 v polročnich ratach do kasi pánskej uplne vyplatit a na Rešti 5% interesz splacat budú - na proti tomu všecki dánky ktere sa od tichto Gruntu doszavad davali od 1.Januara 1864 ratajice na večnost prestavat a tito pobočne Grunty jakožto večita vlastnost držitelom odevzdane budú.
4.) Občane z jejich strany do noveho roku 1864 oznámit majú: čili že svojej stránky komasaciu svojich Gruntu žadaju aneb ne. Na všecki spusob maju ti isti občane u pánskeho inžiníra do tého isteho času oznamit ten Plán: podla kterého mezi sebou celý chotar aneb len od Pánstvi zanechané Grunty rozdelit žádajú - ponevadž kedbi to oznamit zameškali, Pánski inžinír by tito Grunty vedla svojej najlepšej vedomosti a uznani rozdelit mosel.
5.) Z Intereszu Remanentialskych summy vedla cis.kr.patentu od 1.Mája 1848 bežat majicich Jeho Exellencia polovic odpuštajú.
Ponevadž Pánske Praedium "Kukla" kteri občane včil v arende drža a na kterem 7476 zl. csinzc jakožto Cautia u Pánstva leža sa do Pánskej tabule zaratat bude a tak arenda od 1.Oktobra 1864 prestávat ma preto sa dokonalo: aby sa ti vyše vyložene 7476 zl. csinzc aneb 7849 zl. 80kr. Rak. S. z tej sumi kteru Urbalialisti na Remanenciu platit maju sa zaratali.
6.) Ti všetci stavaní ktere v Majiri Kukla sa nachadzaju odevzda Jeho Exellencia obci Zohor na ten spusob aby sa všecek material techto staveni na školu Zohorsku obratil.
7.) Obec Zohorska bere na sebe povinost inkasjacii tech summ ktere jednotlivi jak na Remanentii tak aj za pobočne Grunty platit maju, dobre stojice za vyplneni tichto povinosti s obecnim majetkom. Obec ale prosi aby výtah povinosti tich každoročne sa v pánskem kancelarii spravil a ku inkasatii jeden pánsky officir dvakrat každoročne do osady vyslal. Rozdeleni chotara v umyslu tohoto pratelskeho dokonavanja bude sa v jaru buduceho roku vykonat a v behu toho isteho roku 1864 sa k autentizacii predložit.
Stalo sa ve Stupave dňa 15.Septembra 1863.
Grof Pálffy Daun Nándor Lipót m.p.
Kostka Samuel rychtar obce Zohor a 221 podpisov občanov.
(Št.A. č. A-X/223 - 66)
V tento istý deň bol taktiež Pokonávací spis ohladne rozdelení lesov. Zachovaná je len poznámka na predchádzajúcim Pokonávacom spise.
27.októbra 1891 Uhorsko nemalo nijaký záujem, aby sa prehlbovali styky medzi Slovenskom a Moravou no jednako už r.1860 medzi doplňovacími projektovanými železničnými trasami sa okrem iných nachádza trasa západoslovenskej transverzály z Devín. Novej Vsi na Zohor, Malacky, Veľké Leváre, Kúty na Břeclav. Projekt sa uskutočnil až r.1891 a verejná železničná doprava Devínska Nová Ves - Kúty - Skalica bola zahájená 27.X.1891 a týmto dňom sa obec začlenila do svetovej dopravy.
15.novembra 1911 týmto dňom sa stáva Zohor dôležitou železničnou križovatkou, v tento deň bola zahájená verejná železničná doprava Zohor - Záhorská Ves.
9.decembra 1911 zahájená verejná železničná doprava Zohor - Plavecký Sv. Mikuláš budovaná ako spojka medzi Jablonicou a Zohorom.
(Z vlastnej zbierky dejiny železníc)
Zohorská rím. kat. fara bola založená r.1397 ako to spomínajú všetky kanonické vizitácie - najstaršia z nich vykonaná r.1702 biskupom Otom. Od r.1562 do dnešného dňa vystriedalo sa 33 dušpastierov. R.1562 stal sa zohorským farárom kňaz Ján po ktorom r.1634 prišiel Gašpar Jesenský - Jessenius absolvent Pázmanea, ktorý žil veľmi prísnym životom. Bol hudobne vzdelaný a osobitnú starostlivosť venoval kostolnému spevu. Po ňom r.1647 prišiel na zohorskú faru kňaz Peter a po tomto, až do dnešného dňa na zohorskú faru následovali tito farári:
| od r.1677 | Matej Kuszalitz | |
| od r.1679 | Štefan Sutovič | |
| od r.1691 | Adam Fischer | |
| od r.1696 | Juraj Bellosicz | |
| od r.1712 | Pavol Havran | |
| od r.1719 | Mikuláš Kuchinský | |
| od r.1722 | Gabriel Hölczl | |
| od r.1738 | Pavol Vajay | |
| od r.1743 | Andrej Szécsényi | |
| od r.1744 | Andrej Kajdácsy | |
| od r.1748 | Juraj Chmel | |
| od r.1766 | Jozef Erdek | |
| od r.1781 | Ján Appel | |
| od r.1787 | Ján Slapák | |
| od r.1794 | Ján Boskovič | |
| od r.1826 | Augustin Pokorný | |
| od r.1848 | Alex. Mednyánszky | |
| od r.1849 | Ján Petráš | |
| od r.1849 | A. Stummer | |
| od r.1860 | Augustin Boltizár | |
| od r.1868 | Alojz Kofrányi | |
| od r.1887 | František Markovič | |
| od r.1906 | Imrich Hojsík | |
| od r.1910 | František Gratzer | |
| od r.1927 | Michal Valach | |
| od r.1934 | Alojz Zemaník | |
| od r.1950 | Dr. Oto Holúsek | |
| od r.1956 | Dr. Gašpar Radošinský | |
| od r.1958 | František Bednár |
V čase vzniku zohorskej fary dostal Zohor aj svôj farský kostol zasvätený Sv. Margite panne a mučenici. Pôvodný kostol však dnes už nejestvuje. Zrúcali ho a v r.1897 začali stavať nový, dnešný, na ktorý obec Zohor dala 70.000 zlatých, patrón 10.000 zlatých a kardinál František Vaszary 2.000 zlatých. Následujúceho roku (1898) na sklonku leta kostol dostavali a 2.októbra 1898 ho slávnostne vysvätili.
(Cirk.arch. Trnava, viď tiež Katol.nov.č.39 z 28.IX.1952)
Pozoruhodnejšie udalosti:
2.augusta 1947 bol prejetý loženým vozom roľník Valent Vachálek a usmrtený - nešťastná náhoda.
27.októbra 1948 bol na železničnej stanici prejetý a usmrtený vlakom občan Štefan Valovič - nepozornosť.
14.-18.februára 1952 boli veľké snehové búrky so snehovými závejami takže veškerá doprava bola ochromená. Po hradskej sa nedalo vôbec ísť a železnica s veľkou námahou len niektoré vlaky vapravila a tie boli ešte značne zmeškané.
8.decembra 1952 bol na železničnom prechode zachytený vlakom povoz Františka Križana. On sám ťažko ranený, povoz rozbitý a kone zabité - neopatrnosť.
31.januára 1953 bol na železničnej stanici na bratislavskom zhlaví prejetý vlakom Fridrich Braunecker, boli mu amputované obidve nohy.
2.mája 1953 o 13h.45min. bol silný otras zeme (otvárali sa dvere, hýbali sa obrazy na múroch) vecné škody neboli.
12.júna 1953 ve 3 hod. bola veľká búrka, blesk udrel na železničnej stanici do hradla č.2. Bleskom bol čiastočne zasiahnutý službukonajúci signalista Štefan Kovár a utrpel menšie popáleniny a ohluchol.
5.augusta 1953 na chránenom železničnom prechode (pri Kráľovi) bol motorovým rýchlikom usmrtený 87 ročný Ján Križan. Podliezol zatvorené závory - neopatrnosť.
27.januára 1954 bola nameraná zima -26°C pod nulou.
24.júna 1954 o 0 hod. 15 min. vypukol na JRD požiar, zhorel kravín, 5 kráv uhorelo. Vecná škoda značná - príčina krátke spojenie v elektrickom vedení.
3.júla 1954 pri dolovaní štrku v štrkovni boli zasypaní František Bertovič (Gragorových), zomrel a Alojz Gajarský utrpel pohmoždenie hrudníka. Obaja boli vykopaní vojakmi pohraničnej stráže. Príčina - nedodržanie technológie práce.
11.januára 1956 došiel tragicky o život Matej Havránek, člen MNV, keď nešťastne spadol z naloženého vozňa senom a zlomil si väzy.
11.augusta 1956 o 16 hod. 30 min. bola veľká a zhubná búrka spojená s ľadovcom veľkosti orechov a narobila veľa škody.
8.júla 1957 na Veľkých dieloch zhorelo obilie zapálené od iskry z lokomotívy - vecná škoda značná.
10.júla 1957 bola veľká búrka so smršťou od 15.-19. hod. blesk zapálil stodolu, ktorá zhorela.
23.júla 1957 veľká búrka s prietržou mračien, prílev vody prerušil trať Pernek - Jabloňové v dĺžke 100 m.
5.júna 1958 bol pri dolovaní štrku v štrkovni, pre nedodržavanie technolog. postupu práce, zasypaný a usmrtený mladý agilný spoluobčan Štefan Filip.
